Ľudia ukrytý v tých strašných vlčích oblekoch. Páni udržujúci svojich otrokov za pomoci strachu. Svojim odporom som im dokázala, že mám dosť síl stať sa vlkom a tak ma zobrali medzi seba. Ťažké si vybrať medzi vlkom a otrokom, ale vybrala som si slobodu.
Stačilo len raz za týždeň výjsť na pole a strážiť otrokov. Teraz všetci vyzerali, len ako stroje a nie ako ľudia. Taký bledý, zmorený, nevýrazný, fádny, bez života. Vždy som si tak predstavovala Číňanov, ale keď si to tak vezmem v celej histórii ľudskej civilizácie to tak bolo. Zem a Gothalgo asi neboli také odlišné, ale ja som netúžila byť vlkom a ani som v sebe necítila osud, ktorý by ma predurčoval aby som ostala zarytá v ranách toľkých ovečiek.
Nieje sloboda keď si musíte vybrať medzi vlkom a ovcou a tak som odišla preč. Rada by som zachránila aj nejaké ovce, ale to by nebolo možné keď nepočúvajú a nerozprávajú. Bohužiaľ utiecť je možné len z pozície vlka.
Tak som odišla do neznáma a zahodila to čo som dostala v Gothalgu na uvítanie. Aj jednodňová cesta môže byť strašne dlhá ak sa stále pozeráte na zem a vaša nádej dúfa, že sa v diaľke niečo objaví. Nádej ma vždy pravdu a tak som miesto vysnívaného hradu zazrela na ceste starca. Oblečený celý vo fialovom dlhom kabáte tam stál pozerajúc sa na mňa a pritom si podupkával a niečo šuškal sám pre seba. Prichádzala som k nemu s nádejou, ale aj zo strachom. Slušne som sa pozdravila: „dobrý deň“. Jeho oči zaiskrili a požužvané ústa sa otvorili. „Nebojte sa ma. Yarp váš poradca a v budúcnosti váš najvzdialenejší priateľ.“ Objal ma a pritom ma celú zakryl svojim veľkým fialovým plášťom. Zrazu som sa objavila v nádhernom miniatúrnom paláci. Kým som si stihla všetko obzrieť a navyknúť si na niečo tak veľkolepé, sa mi majiteľ tohto zámku predstavil.
„Kalypso, vybrala si si život na Gothalgu, kde môžeš uskutočniť svoje sny. Si tu aj preto aby si uskutočnila sny ľudí, ktorí snívať nevedia, ale vedia tie tvoje sny vytvoriť. Žijem tu dávno a musím ti povedať, že žiješ na planéte, ktorá je rozmermi nekonečná. Tvojou úlohou je prejsť mnohými skúškami a to tak, že si vyberieš ľubovoľnú cestu na ich prejdenie. Na tú svoju cestu budeš, ale musieť obvykle prísť sama. Som veľmi múdry a zároveň veľmi hlúpy, musíš vedieť, že na konci svojej cesty budeš aj ty jednou z najmúdrejších a zároveň ostaneš stále hlúpa. Musím ťa upozorniť, že nájdeš veľa nepochopenia a budeš kráčať spoločnosťami, ktoré majú vlastné princípy a ty sa ich nesnaž zmeniť, ale sa s nimi zmieriť aby si aspoň prežila svoje začiatky. Nechám ťa v tomto domčeku, kde máš dostatky všetkého čo potrebuješ na dlhé veky, ale mimo domčeka si v nezabezpečení a aj mimo moju moc. Prajem ti nech nájdeš veľa šťastia. Dovidenia!“
Komentáre