Miliónkrát tanec okolo totemu ti zatančil. Kým si jeho prosbu pochopil. Pomoc zbytočná, tancujúci snehuliak sa rozpustil do dna.
Aj maximálne hodnoty, aj vertikálne limity patria do skupiny po ktorej siaha človek. Bolo to viac ako letieť prvý krát do kozmu, alebo ako mať prvú lásku, ako pocit, že sa mi narodilo dieťa.
Bola som malá a často som pozerala sci-fi filmy a seriály, vtedy malo moje rozprávkové snenie vlastné predstavy o inej inteligentnej forme života vo vesmíre. Rada som čítala vedecko fantastické romány alebo nejaké dohady o možnej existencii mimozemskej civilizácie. Dnes je mi na dotyk, ale je iná. Nikdy som nemala pocit, že by mali cudzie bytosti zasiahnuť do môjho všedného života. Živé sny, to sa tak vraví, ale čo ak nesnívate i keď spíte. Ľudská pažravosť za poznaním nepoznaného, na odkrytí všetkých možných tajomstiev života, to ma voľakedy hnalo. Dnes je to inak, mám odísť preč. Opustiť môjho lenivého kocúrika a moju prekrásnu fenku. Nechať tu za sebou okrem nich ešte dve mužské srdcia, ktoré milujem a ktoré ma sklamali.
Nebojím sa, neteším sa, čas nebeží pomaly ani rýchlo, je to celkom obyčajný deň až na to že je posledný. Rozmýšľam o tom ako ľahko som sa odpútala od toho všetkého. Vlastne to všetko bolo dohodnuté v mojich snoch, ktoré majú väčšiu moc nad mojim životom ako moja práca a to ostatné čo sa mi každí deň prihodí. Do bodky si vždy pamätám každú sekundu môjho sna, kým za slnečných dní mi toho veľa z mojej hlavy vypadne a ja proste zabudnem. Nepozriem sa na žiadnu novú planétu, stále neviem, ale očakávam.
Komentáre